Perfektný deň.

Tadadadúúúú, ešte ma ľúbite? :)) Dúfam, že áno :) Tu je jednodielka z môjho pera,rozpísaná v škole, dokončená teraz, namiesto fyziky (!!) :D Písaná o kamarátke, vraj sa jej to ľúbi, takže snáď bude dobrá :)

Hmm... No dofaka! Kde som? Pohla som nohami a palcom na ľavej nohe som zachytila o nejakú látku. Keď som nohu dvihla, na palci sa mi hompáľali mužské trenky. So srdiečkami!!

,,Bré ráno,“ ozval sa vedľa mňa zastretý hlas.

,,Bré,“ pípla som a oči mi preskočili od nôh, cez mohutnú hruď k potetovaným rukám.

,,Eh, ako sa voláš?“

,,Ani ty si to nepamätáš?“ Uchechtla som sa a konečne som sa mu pozrela do tváre.

,,Bojím sa, že nie. Museli sme toho veľa vypiť. I keď ja zvyčajne veľmi nepijem,“ pokrčil plecami. Odkiaľ poznám ten úsmev? Jeho oči mi boli tiež povedomé. Posadené pod široké obočie, hnedé ako mliečna čokoláda.

,,Tak odznova, ako sa voláš?“ Snažila som sa zachrániť situáciu.

,,Som Liam. Ty?“

,,Spencer. Počuj, si mi strašne povedomý. Okrem našej zrejmej noci,.. nestretli sme sa už?“

,,Neviem, mohla si ma vidieť kdekoľvek,“ opäť roztomilo pokrčil plecami.

,,Aha,“ zahmkala som a očami som hľadala nejaké moje oblečenie. Čo bolo fajn, spodné prádlo som mala na sebe. Horšie bolo, že moje šaty neboli nikde, kam by moje oči dovideli.

,,Takže, Liam.. Kde mám šaty?“

,,Moc sa nepamätám.“

Keď sa nám stretli pohľady, rozosmiali sme sa. Fajn, tak od zrejmého sexu v opitosti až po zdvorilosti typu Ako sa máš a Kde mám šaty. Vzdychla som si a pustila som sa hľadať ich. Keďže na “povrchu“ neboli, zvolila som inú stratégiu. Kľakla som si na zem a šmírovala podpostelie. Pri krabici od topánok Nike ležali moje žabky a vedľa nich skrkvané moje šaty, ktoré mi mamka doniesla z Monaca.

,,Máš?“

,,Mám,“ usmiala som sa na prach pod posteľou, no neodhadla som jej dĺžku a tak, v snahe postaviť sa som v plnej sile vrazila do rámu postele.

,,Au,“ sykla som. ,,Do prdele s hnusnou posteľou!“

,,V noci sa ti celkom páčila,“ nahol sa nado mňa Liam a podpichovačne sa usmieval.

,,Rob si srandu,“ vyplazila som mu jazyk a zazrela som naňho. Šúchajúc si boľavé miesto. Možno to bolo tým úderom, možno ustupujúcim alkoholom z krvi.

,,Veď ja ťa poznám!“ Zhíkla som.

,,Hmm..“

,,Toto nemôžem,“ pokrútila som hlavou. ,,Ak toto niekto zistí, zničia ma!“

,,Kto?“ Hodil na mňa nechápavý pohľad.

,,Fanúšičky? Zmordujú ma, ak zistia, že som si takéto niečo dovolila urobiť s ich miláčikom,“ nemohla som si odpustiť sarkastický tón. ,,Sorry Liam, si roztomilý a vyzerá to, že si fajn chalan, ale s týmto svetom nechcem mať nič spoločné.“ Natiahla som na seba šaty, zo zeme schmatla kabelku a do ruky vzala žabky. Posledný krát som naňho hodila rýchly pohľad a vyšla som z izby. Ocitla som sa na chodbe, očividne nejakého motelu. Keď som vyšla na ulicu, zistila som, že sme boli v moteli 1 for 1 len 2 ulice od párty, kde som bola. Keďže mamka bola doma, mala som šancu, že keď zavolám, príde pre mňa a zoberie ma domov. To by som ale musela zavolať Christine... Ešte som ani nedokončila myšlienku a už som mala stlačenú rýchlu voľbu.

-Chris, ahoj zlato, potrebujem od teba jednu malú nevinnú lož.-

-Zase?-

Neprovokuj! Stále mi dlžíš za to krytie, keď si bola s Ianom!- Provokovala som ju, i keď som vedela, že to nebude problém.

-Že si to ty. Čo mám povedať a komu?-

-Potrebujem, aby si mamka myslela, že som u teba dnes spala.-

-Načo?-

-Nepýtaj sa, poviem ti to neskôr,- skočila som jej do reči.

-Nenávidím ťa!- Rozosmiala sa a zložila.

-Ďakujem,- povedala som už hluchému telefónu. Podľa mobilu bolo 11 hodín. Zastrčila som ho do malej kabelky a pomaly som sa pobrala k Chrisinmu domu. Ak mamka ešte spí alebo je v sprche, bude jej to trvať prinajmenšom 15 minút, takže mám čas. Prechádzala som okolo malého obchodíku s názvom Claire´s a napadlo ma, že by som možno niečo zjedla. Z chladeného boxu som si zobrala bagetu  a minerálku a šla som smerom k pokladni. Keď som prechádzala okolo stojanu so zrkadlami, zachytila som môj odraz.

,,Ó bože,“ zaúpela som a začala som si šúchať drobečky špirály spod očí. Rýchlo som prešla k pokladni ignorujúc fakt, že za ňou stojí celkom chutný starší chalan. Pri pohľade na mňa sa uchechtol a z ruky mi vzal veci.

,,Dlhá noc, čo?“

,,Ani mi nehovor. Dúfam že posledná,“ vyhŕklo zo mňa.

,,To ti pripomeniem, keď sa niekedy stretneme na nejakej párty?“ žmurkol a mňa striaslo. Chlapov mám na chvíľu dosť.

,,Bolo fajn kecať, ale ja už vážne musím ísť,“ letmo som sa usmiala a utekala k Chris. Cestou som zavolala mame, ktorá povedala, že ani nie za 10 minút je u Chris.

,,No ahoj kočka, dlhá noc, čo?“ Vybehla Chris z domu a objala ma.

,,Bože, toto isté som dnes počula už! Doslovne!“ Vzdychla som si a sadla som si na schody.

,,Počúvam, prečo musím klamať tak úžasnej žene ako je Rose?“ Usmievala sa a dychtila po informáciách, ktoré som nemala v pláne jej dať. Ako fanúšik tej skupiny by sa pravdepodobne zmenila na nejaké hyperaktívne monštrum a nedala by mi pokoja do konca života. A ak existuje aj život po živote, tak ani v tom. Ani keby sme mali byť holuby na dvore Márie Terézie.

,,No veď ale hovor,“ drgala do mňa.

,,Chris,“ natiahla som slovo. ,,Necháš ma najesť sa? Prosím?“ Christine na mňa iba zazrela a čumela na mňa celou dobou, čo som jedla bagetu. Na moje šťastie, (už v živote na teba nepoviem krivé slovko, mamička), prišla na aute mama a netrpezlivo trúbila.

,,Ľúb ma aj naďalej, ja už musím letieť,“ zasmiala som sa, objala som ju a nastúpila do auta. Christine nám zakývala, videla som že mamka nášmu divadielku uverila a s mohutným zívnutím som sa oprela o sedadlo.

-O 2týždne-

-Mike, letím pre tie návrhy a hneď som naspäť. Kúpim nejakú minerálku?- Kľučkovala som pomedzi ľudí  s mobilom pritlačeným medzi uchom a plecom. Cítila som, ako mi kvapka potu steká po chrbte, no snažila som sa to ignorovať. Ešte že saténová bezrukávová blúzka až tak neukazuje pot. V Londýne bolo neuveriteľných 33°C. Asi prvý raz za celý ten čas, čo tu žijem. Mala som mesiac aj týždeň pred začatím vysokej a tak som nemala na výber, nič iné, než zohnať si brigádu. A tak už týždeň pobehujem po meste, vybavujem catering, pripravujem program pre zahraničných hostí. Keďže sa chystám na vysokú zameranú na jazyky a marketing, pridelili mi zahraničie. Čo je fajn, precvičiť si komunikáciu v cudzom jazyku a v kontakte s ľuďmi, ale v tomto teple sa mi vážne išiel roztopiť mozog.

-Zachrániš mi život! Ďakujem!- Zrušil ma môj o 2 roky starší kolega. Rýchlo som vykročila k najbližšiemu obchodu a kúpila veľkú litrovú chladenú minerálku a jednu menšiu, pre mňa. Ledva som vyšla naspäť do toho hnusného tepla a už mi opäť zvonil telefón.

-Áno?- Vyhŕkla som do mobilu, kým som sa snažila zastaviť si taxík.

-Hmm. Je tam Spencer?- Ozval sa mužský hlas.

-Pri telefóne.-

-Tu je Liam.- Na chvíľu som ostala zaskočená, no nenechala som sa tak úplne vyviesť z miery.

-Ten,.. Ten Liam? Liam z párty?-

-Presne ten Liam,- počula som, ako sa usmial. –Nepamätám, či som ťa vtedy zavolal von...- Skúsil to, no mňa neoblafol.

-Ja si zas nepamätám, že by som ti dávala moje číslo.-

-No, to je tá výhoda, keď si v postavení, v akom som ja,- zasmial sa nervózne.

-A to je?- Chcela som ho troška ponaťahovať, i keď jediný, kto sa tu v tomto teple naťahoval som bola ja.

-No vieš čo. Neskočíme večer niekam na drink?-

-Nemyslím, že je to dobrý nápad. Dnes mám v práci fofr a tuším, že večer budem načisto vyšťavená.-

,,16 Hatfields, Southwark,“ povedala som taxikárovi, keď sa konečne uráčil zastaviť.

-Vieš čo, ja si ťa nájdem niekedy,- povedal tajuplne a zložil.

,,Nepočul tú adresu, že?“ Pozrela som na taxikára, ktorý na mňa hodil taký pohľad, že som bola celou cestou ticho.  Do práce som dobehla spotená ešte viac, než som odchádzala. Mikeovi som na stôl hodila minerálku a utekala za šéfkou, aby mi dala zoznam vecí, ktoré treba zariadiť. No nie je tento deň perfektný?! Jakmile odbilo 5, postavila som sa od stola, zo stojana vzala kabelku a nadzvukovou rýchlosťou som sa presunula domov. Klímu som si pustila na plné grády a hodila sa na posteľ. Po 2 minútach ma to prestalo baviť a tak som sa rozhodla, že si hodím studenú sprchu. Vošla som do spálne, vzala s z veľkej skrine uterák a zabalila som sa doňho. Zatvorila som dvere na kúpeľni  rozpustila som si vlasy z chvosta a chcela som vojsť. V tom momente však niekto zazvonil.

,,To vážne?!“ Zavrčala som, uterák obmotala ešte tuhšie a šla som ku dverám.  Pozrela som sa cez kukátko a skoro som spadla z nôh. Rýchlo som otvorila  dvere a hľadela do veľkých hnedých očí.

,,Liam?! Čo tu robíš?“

,,Ja.. Chcel som..“ Očividne bol viac zaskočený ako ja, že pred ním stojím iba v uteráku, ako to, že si našiel, kde bývam.

,,Ma zavolať von? A čo niekedy neskôr, vážne som unavená,“ pozrela som naňho s úprimne smutným úsmevom. Našiel si moje číslo, to kde bývam len kvôli tomu, aby ma zavolala na drink? Hmmmm..

,,A čo keby...?“ Urobil prudký výpad vpred a neuveriteľnou intenzitou sa mi prisal na pery. Bozkávajúc sa sme za sebou zavreli dvere a ja som ho viedla do izby. A tak sa zopakovalo všetko, čo sa stalo už pred 2 týždňami. Mal ma všade. Pery, jazyk, ruky. Mala som ho všade. Pery, jazyk, ruky.. Kvapky potu mi stekali po tele, no tentokrát mi to až tak nevadilo. A bolo to ešte lepšie, ako som si pamätala (alebo nepamätala).

,,S týmto vážne musíme prestať, vieš?“ Pozrela som naňho, opretá o jeho ruku.

,,Čo?“ Usmieval sa.

,,Toto,“ rozhodila som rukami, ukázala som na veci porozhadzované po izbe, na naše prepletené nohy, na jeho potetované ruky okolo mňa.

,,Ale keď mne sa to páči,“ pobozkal ma na nos.

,,Brzdi s týmito intimitami, okej?“ Odtiahla som sa s úsmevom.

,,Pusa na nos je intimita? Vážne?“ Rozosmial sa.

,,Áno, je! A teraz ak dovolíš, prejdem k pôvodnému plánu, čo je sprcha. Ty tu ostaň!“ Ukázala som naňho prstom. ,,A keby príde moja mama, skáč von oknom, jasné?“

,,Vykonám,“ zasalutoval a pobral sa hľadať si spodky.. No nehovorila som? Perfektný deň ..