Unbroken (27)

,,Matt! Čo tu robíš?" Hľadela som naňho s úsmevom.
,,A ty?" Pozeral na mňa prekvapene.
,,Andy, moje dievča. Pamätáš?" Ozval sa Niall zvnútra auta. Matt sa otočil smerom do auta a nechal mňa a Grace, aby sme si vymenili pobavené pohľady. -To je to pekné dievča z autobusu!- Počuli sme z auta. Už som sa neovládla a rozosmiala som sa.
,,Nesmej sa, to sa stane každému!" Pozrel na mňa naštvane Matt, otvoril dvere, postavil sa von a počkal, kým s Grace nastúpime. On sám išiel dopredu k Harrymu. Hodila som sa k Niallovi a dala som mu pusu. Cítila som, ako ma chytil okolo drieku.
,,Ako bolo?" Usmial sa na mňa.
,,Ako v škole, čo ti poviem. No ale počkať! Stále neviem, prečo si tu ty!" Ukázala som dopredu prstom na Matta, ktorý sa niečo pýtal Grace.
,,Som Harryho bratranec," rozhodil rukami.
,,No tak to je iná sranda," rozosmiala som sa. ,,Harry, stretol si sa už s Grace?" Spýtala som sa Harryho, ktorý šoféroval.
,,Nestretol. AJ by som ti podal ruku, ale, nejde to..." Rozosmial sa a hodil hlavou dozadu. ,,Som Harry, teší ma," povedal, no nespustil zrak z vozovky.
,,Grace," povedala hlasnejšie Grace.
,,Okej, pozoznamované, vysvetlené a teraz.. Kam ideme?" Otočila som sa s otázkou k Niallovi.
,,Uvidíš."
,,Matt? Kam ideme?"
,,Zbije ma, keď ti to poviem," pokrčil plecami Matt a hodil pohľadom k Niallovi. Periférne som zachytila, ako sa Niall uškrnul.
,,On to neurobí," pokrútila som hlavou.
,,Si si istá? Minule mi tak vykrútil ru.."
,,Myslím, že toľko informácii stačí. Aj tak sme zachvíľu tam," skočil mu do reči Niall, za mohutného rehotu Harryho.
,,Jasné, zase všetci vedia, o čo tu ide, iba ja nie," frflala som.
,,Ženská jedna, sklapni už," počula som, ako Harry zamrmlal.
,,Počula som to!"
,,To som aj chcel!
,,Debil!"
,,Debilka!
,,Hej, vy dvaja!"
,,Áno, Niall?" Pozrela som naňho nevinne.
,,Je ti jasné, že keď havarujeme, bude to tvoja vina, že?" Uškrnul sa.
,,Nie, bude to chyba Harryho," pokrútila som hlavou okamžite.
,,Ďakujem Andy, aspoň viem že nebudem musieť žiť do konca života s pocitom viny. Naozaj dík," ironicky poznamenal Harry.
,,Vždy sú takíto?" Pozrel Matt na Nialla a ten len potichu prikývol.
,,Ó Bože," zaúpela Grace, na čo sme sa všetci rozosmiali.
,,Sme tu," víťazoslávne vydýchol Harry a čo najrýchlejšie vystúpil. Okamžite som sa k nemu rozbehla.
,,Komu ty hovoríš debilka?! Háá?!" Dala som mu buchnát do ramena.
,,Prečo ma biješ? Ty mi môžeš povedať debil?!"
,,Áno, ja môžem!" Povedala som so zdvihnutým nosom.
,,Umri!"
,,Až po tebéééé," usmiala som sa, poslala mu pusu a šla som za Grace, ktorá sa konečne o niečom rozprávala s Mattom.
,,Kde to sme?" Spýtala som sa a hľadela som na veľkú bielu budovu. Boli sme v nejakej uličke, čo som typovala, že bolo kvôli tomu, aby o chalanoch moc nevedeli.
,,Ešte chvíľu," usmial sa Niall, vzal ma za ruku a otvoril dvere nenápadne vsadené do steny. Chvíľu sme šli po schodoch, potom po dlhej chodbe, až sme nakoniec došli k tým posledným, kde bolo na menovke napísané- Jason Lencaster, štúdio 3.
,,Štúdio?" Pozrela som raz na Nialla, raz na Harryho až som sa zastavila pohľadom pri Grace. Tá len pokrčila plecami.
,,Nenapadá ťa nič?" Rozosmial sa Niall a pootvoril dvere, odkiaľ ku mne doľahol Zaynov hlas.
,,Jéééééžiš," vošla som dnu a s otvorenými ústami som hľadela na veľké sklo, za ktorým stál Zayn so slúchatkami na ušiach. Keď ma zbadal, usmial sa, ukázal dvihnuté palce a ďalej sa venoval práci.

,,Ty si ma vážne vzal do nahrávacieho štúdia," zvýskla som. Vždy som sa chcela ísť pozrieť, ako to tam vyzerá. Minule som o to poprosila Nialla. Vtedy sa len pousmial a povedal, že uvidí, čo sa s tým bude dať urobiť.
,,Chcela si to, tak som ťa sem zobral. A po ďalšie, je tu aj El a Dan. Perrie príde až o polhodinu," usmieval sa. Vošli sme do vedľajšej miestnosti, kde sedel Lou a na kolenách mu sedela El.
,,Andy, Grace, konečne ste dorazili!" Zvolala a rozbehla sa, aby nás mohla objať.
,,Dan," podišla som k Dan a dala som jej pusu na líce.
,,Čau zlato," usmiala sa a ďalej listovala v nejakom časopise.
,,To je mi teda privítanie, len čo ti poviem," prevrátila som očami.
,,Takú mám dnes na hovno náladu, že to ani snáď nie je možné," prehodila smerom ku mne ospravedlňujúcim tónom.
,,Vážne, celý deň je jak skysnuté mlieko," ozval sa z ničoho nič Liam, ktorý vošiel do miestnosti a dal Dan pusu na čelo.
,,Len si kopni," pousmiala sa Dan.
,,Prepáč, zlato," pohladil ju po ramene. ,,Poď, máme pre vás všetky prekvapenie," usmieval sa a zaviedol nás späť pred nahrávaciu miestnosť. Tam už nedočkavo sedela Perrie a s každou z nás sa objala.
,,Čo tu?" Spýtala som sa prekvapene, no odpovedi sa mi zase raz nedostalo. Zrazu boli všetci chalani vnútri miestnosti a začala hrať pesnička. Ako prvý začal spievať Zayn a pokračoval Harry. Potom sa všetky pohľady presunuli na Nialla a začal spievať. Omámene som ho bez slova sledovala. Nikdy som ho nepočula spievať tak vysoko a tak perfektne. Keď jeho sólo skončilo, nasledoval Louis a Liam. Neustále sa na mňa usmieval a ja som nemala oči pre nič iné.
,,Tú pesničku napísal Niall," pošepkala mi Dan. Ústa sa mi otvorili a vážne šokovane som hľadela na Nialla. Ten sa pri pohľade na mňa rozosmial, no rýchlo sa musel dať dokopy, pretože prišiel refrén. Keď pesnička skončili, Niall ku mne prišiel a akoby sa až bál, čo poviem.
,,Tú pesničku si napísal ty?!"
,,Uhm.." Pousmial sa a hrýzol si peru.
,,Prečo si mi nepovedal, že skladáš?" Obviňujúco som naňho pozrela a pobozkala som ho.
,,Nepýtala si sa!" Usmial sa.
,,Bolo to krásne!!"
,,Okej, stačí, ešte bude namyslený," skočil mi do reči Harold.
,,Mám dobrého učiteľa," buchol ho do ramena Niall, až sa Harry zatackal.
,,Tvoj priateľ je násilník," obvinil ma.
,,Hej, asi taký násilník ako šmolko, vážne!"
,,Okej, chalani, musíme ešte naskúšať niektoré songy, poďme!" Prikmotril sa Liam a stiahol všetkých naspäť.
,,Holky, musím si zavolať, hneď som tu," povedala som im, pretože som mala pocit, že dnes už asi viac času nebudem mať. Vyšla som z dverí a pomaly ich za sebou zavrela. Keďže som budovu nepoznala, jednoducho som si sadla na schody a vytiahla som telefón.
-Ahoj Josh. Neruším?-
-Andy! Už som sa normálne bál, že ani nezavoláš a necháš ma v štichu!- Ozval sa a bolo počuť, ako si vydýchol.
-To by som ti predsa neurobila, čo bojíš?-
-Ok, k veci. Výstava je v marci, čiže máš takmer 4 mesiace na namaľovanie 7 obrazov. Je vážne jedno, akú techniku použiješ. Buď originálna, šokuj, skrátka, daj do obrazov seba. ČO máš na pláne vo štvrtok?-
-Myslím, že nič. Prečo?-
-Bolo by fajn, keby sme sa ešte stretli a prebrali to dopodrobna. Dnešný telefonát bol vlastne iba na to, aby si mi potvrdila, že do toho na 100% ideš.-
-Okej. Pošli mi tvoju adresu a v štvrtok som u teba.-
-Zastav sa okolo 5, dobre? Teším sa na našu spoluprácu, pozdrav Grace!-
-Samozrejme. Pozdravím, maj sa Josh!- Zrušila som hovor a rozhliadla som sa okolo seba. V budove bolo viac-menej ticho, okrem občasných zvukov a takmer nehlučnej hudby idúcej zo štúdia, kde boli chalani. Akoby sa svet zastavil.